Predstavenie Zimosen od ATaku, v Bratislave, 15.4.2011

´Tanečné divadlo ATAK pozýva na svoje nové tanečno divadelné predstavenie ZIMOSEN o mrazivej hrozbe spánku.

O predstavení: Bola raz jedna krajina, v ktorej žilo veľa rôznych ľudí. Takých aj onakých. Každý z nich si nosil svoje trápenie. Niektorí sa oňho dokázali podeliť a nieslo sa im ľahšie. Iní si ho nosili sami v sebe tak dlho, až z nich zostali iba tiene. Osamelé a unavené. Slnko v ich srdciach prestalo hriať a ich svet sa premenil na chladnú noc. Vtedy, keď vychádzalo slnko, ukladali sa k spánku, v noci sa prebúdzali a v mrazivom dychu Zimy túžili po teple. 

Celú noc sa snažili zohriať až do chvíle, kým opäť nezakikiríkal kohút. Slnko vystriedalo nepríjemnú nočnú Zimu a tiene sa uložili spať. 

Mali pocit, že nenávidia Slnko, ktoré sa ich každé ráno neúnavne snažilo prebrať k životu, nemali však radi ani Zimu, ktorá im noc čo noc dýchala za golier a vábila ich k večnému spánku. Vždy, keď sa zjavila, pevnejšie sa primkli k starému sudu, z ktorého sálali zvyšky tepla. Aj nočná Zima, aj hrejivé Slnko však vedeli, že všetko - vrátane nich - má svoj vyhradený čas. 

Raz do tohto pochmúrneho sveta tieňov vstúpila nová bytosť.Vyzerala a správala sa veľmi zvláštne. Trochu strašidelne a trochu ustráchane - ako Strašiak. Jeho srdce však nebolo celkom vyhasnuté. Sem-tam z neho ešte sálali zvyšky tepla. Keď Strašiak zbadal uzimené tiene, ponúkol im aspoň to málo zo svojho srdca, čo mu zostalo. Spočiatku prívetivý úsmev sa však zmenil na krutý výsmech. Strašiak zostal sám. 

Túžba a teplo z jeho srdca v tieňoch na chvíľu vzbudili pocit, že nie sú iba tiene, ale skutoční ľudia, ktorí by mohli žiť aj cez deň, vo hrejivom svetle Slnka. Zima, zakrádajúca sa čoraz bližšie a bližšie im však rýchlo dala pocítiť svoju mrazivú silu. Tiene i Strašiak zatúžili po teple. 

Strašiak hľadajúc teplo sa vrhal z náručia do náručia. Žiadna ho však neprijala. Jedine náruč Zimy zostala otvorená. Túžobne čakala, kedy unavený a sklamaný v jej náručí zaspí. Ponorí sa do večného mrazivého spánku, zabudne na slnko, jeho teplo a svetlo... Keď ho objala, jeho srdce roztrieštené na kúsky vychladlo, zhaslo a vyčerpaný Strašiak konečne zaspal. 

Nezobudilo ho ani kikiríkanie kohúta, ani prvé ranné lúče. Bol priveľmi unavený na to, aby sa chcel zobudiť. Chladivé objatie Zimy mu poskytovalo ochranu pred ďalšími ranami. Veril, že mrazivý spánok je preňho večným vykúpením z bolesti a smútku. 

V tom zvláštnom skutočnom sne videl Strašiak najkrajšie miesto vo svojom doterajšom živote. Obrovskú stavbu. Prekrásnu, dokonalú. Tvorili ju priezračné kryštály, ktoré do seba dokonale pasovali. Vo svojom očarení si nevšimol, že bieli anjeli sú otrokmi Zimy, ani to, že vo chvíli, keď sa s hrdosťou stal súčasťou tejto dokonalej krásy, stal sa jej väzňom, že vrástol do ľadu. 

Keď Slnko videlo, čo sa stalo, zostúpilo k Strašiakovi a trpezlivo čakalo. Jeho žiara začala postupne roztápať ľadový kryštál a Zima pocítila nejasnú, no intenzívnu predtuchu, že v jej ríši niečo nie je v poriadku, že je v ohrození. Kým hľadala vinníka, teplé lúče Slnka vyslobodili Strašiaka a kikiríkanie kohúta prebudilo túžbu po teple a svetle v jeho vyhasnutom srdci. Zima sa však nechcela tak ľahko vzdať. Začal sa boj - boj o Strašiaka. Dlhý, neľútostný a predsa neobyčajný. Boj medzi Zimou a Slnkom, medzi spánkom a bdením, medzi túžbou umrieťa túžbou žiť. Strašiak pochopil, že víťazstvo v tejto bitke nie je vecou sily súperov, ale vecou jeho osobného rozhodnutia, jeho slobodnej vôle, že o víťazovi rozhoduje on. Rozhodol sa pre Slnko. 

Posilnený jeho životodarnou silou sa vrátil do ríše tieňov. Nič sa tu nezmenilo. Dokonca aj Strašiak pôsobil navonok rovnako. Opäť prišiel s otvoreným srdcom a oni ho opäť neprijali. Vrátili sa k svojmu sudu, z ktorého sálali zvyšky tepla. Pohltil ich zimOsen... 

Strašiak pomaly, ale rozhodne opustil túto krajinu a vošiel do iného sveta, do inej krajiny, v ktorej žije množstvo rôznych ľudí. Takých aj onakých. Každý z nich má svoje trápenia, každému z nich je občas zima a v každom z nich sa skrýva kúsok Strašiakovho strachu... 

Námet Pavol Danko & ATak 
Dramaturgia Zdenka Pašuthová 
Choreografia ATak 
Réžia Pavol Danko 
Kostýmy Mária Páleníková 
Realizácia kostýmov Mária Páleníková, Irena Synáková, Martina Košťálová, ATak a.i. 
Scéna Pavol Danko 
Realizácia scénografie Štefan Paulik, Dušan Vláčil a Pavol Danko 
Hudba Tołhaje, Hans Zimmer, Brian Eno, David Peňa Dorantes, Cocteau Twins, Jonathan Elias, Martin Noris 
Zvuk Martin Noris, Peter Ferenc, Juraj Marek, Pavol Mnich 
Svetlá Matej Griač 
Dizajn Juraj Čisárik, Peter Blaho 
Účinkujú STRAŠIAK Katarína Mönnichová/Katarína Synková, SLNKO Mária Fábryová/Lucia Števková /Michal Uherek, ZIMA Jana Antalová/Eva Volajová, TIENE/ANJELI ZIMY Ivana Chrípková, Kristína Mackovčáková, Lucia Števková, Patrícia Čaklošová, Mária Fábryová, Michal Koreň, Marek Pleva, Pavol Danko, Michal Uherek 
Bulletin zostavila Zdenka Pašuthová